Kríza je vždy zaťažujúca, pretože ide o určitý bod zlomu, po ktorom veci už nebudú ako predtým. Vyžaduje schopnosť vyrovnania sa so zmenou, ktorou našťastie všetci disponujeme, každý však v inej miere. Ako sa uplynulé obdobie poznamenané covidom podpísalo na našej psychike? Ako môžeme posilniť svoju duševnú odolnosť? Ako spoznáme, že stresovú záťaž už nedokážeme zvládnuť sami? O svoje skúsenosti sa podelila psychologička Mgr. Veronika Dostálová, Ph.D.
Psychologická pomoc sa vďaka online možnostiam stala dostupnejšou
Akou veľkou záťažou bolo koronavírusové obdobie a súvisiace lockdowny pre našu psychiku?
Ak sa bavíme o koronavírusovej kríze, ktorá zasiahla celý svet, musíme si uvedomiť, že každého z nás ovplyvnila inak. Niekto môže byť preťažený z práce, iný môže, naopak, bojovať o svoje živobytie. Dočasný krízový režim sa dá nejaký čas vydržať, ak však žijeme v núdzi dlhodobo, tak nám môžu dôjsť sily. Pri vyčerpaní sme, pochopiteľne, náchylnejší k úzkostnému alebo depresívnemu prežívaniu a senzitívnejší voči stresu.
Pribudlo tých, ktorí sa rozhodli vyhľadať odbornú pomoc?
To je dobrá otázka. Nemyslím si, že pribudlo duševných ťažkostí, záujemcov o podporu však áno. Či už z toho dôvodu, že prišli o svojho blízkeho, alebo preto, že už pred koronavírusom mali starosti, ktoré v kríze vyeskalovali. Odborná psychologická pomoc sa navyše vďaka najrôznejším organizáciám, ale aj vďaka projektom poisťovní stala dostupnejšou. V tomto smere sa v uplynulom období prejavila dôležitá a prirodzená ľudská vlastnosť – pomáhať a nechať si pomôcť. Navyše sa psychosociálna podpora čiastočne presunula do online sveta. Ponúka tak celkom nový rozmer starostlivosti aj tým, ktorým bola z akéhokoľvek dôvodu fyzicky nedostupná.
Mali by sme byť sami k sebe ohľaduplní a načúvať svojim potrebám
Do akej miery môžeme v obdobne náročných situáciách sami ovplyvniť svoje psychické nastavenie?
Svoje psychické prežívanie má našťastie väčšina z nás vo vlastnej moci, preto je možné ho ovplyvniť aj v náročnej situácii. Nemusí to byť jednoduché, ale dá sa to. V čase prvej vlny koronavírusu vzniklo niekoľko odporúčaní odborníkov s cieľom zvýšenia psychickej odolnosti. Väčšina z nich hovorí predovšetkým o nutnosti základného zabezpečenia, dostatku pohybu a kontaktu s blízkymi. V rámci psychohygieny je dobré nasledovať svoje štandardné každodenné rituály a aktívne vytvárať priestor pre príjemné zážitky. S tým súvisí aj organizovanie času, ktoré môže byť, obzvlášť pri práci z domova, náročné.
Čo teda môžeme urobiť preventívne pre svoju psychickú kondíciu?
V prvom rade je dôležité svojim psychickým potrebám venovať pozornosť. V dnešnom hektickom svete je ťažké sa zastaviť a vnímať alebo rozpoznať to, ako sa cítim. Je veľmi dôležité naučiť sa byť voči sebe ohľaduplný a načúvať svojim potrebám. Viac byť a menej konať. Naučiť sa zastaviť v prítomnosti je jednou zo základných funkcií meditácie, ktorá je priamo blahodarná pre našu psychickú kondíciu. V druhom rade sa vyplatí poznať svoje „zdroje“, ktoré pomáhajú zvládať náročné situácie. Každý má iné zdrojové stratégie, niekto si ide zaplávať, iný si kúpi niečo dobré alebo zavolá priateľovi. Tieto zvládacie, inak aj copingové stratégie nás v živote podporujú nielen preventívne, ale aj v kríze, pretože nám pomáhajú zvládnuť ťažké chvíle.
Stres je sebazáchovná reakcia organizmu
Aké dôsledky môže mať nadmerný stres na naše zdravie? Aké prejavy s ním môžu byť spojené?
Stres v jeho základe nie je zlý. Ide o sebazáchovnú reakciu organizmu na vonkajšie nebezpečenstvo, ktorému vďaka nej môžeme čeliť. Niektorý stres je dokonca príjemný. Určite poznáte, aké to je, „keď sa vám vleje adrenalín do žíl“. Po každom strese by však malo prísť vyčerpanie a uvoľnenie. Problém nastáva, keď úľava neprichádza, a stres sa tak stáva chronickým. V takom prípade má nežiaduci vplyv nielen na našu psychickú odolnosť. Existujú štúdie, ktoré dokazujú nežiaduci účinok chronického stresu na imunitný systém. Taká informácia však môže vytvárať stres zo stresu a tým komplikovať jeho odstránenie. Vplyv sebazáchovného stresového systému na náš imunitný systém je podľa môjho názoru lepšie pochopiť ako výzvu na zvýšenie odolnosti, napríklad tým, že spomalíme svoje tempo.
Naše telo napovie, kedy už treba zájsť za odborníkom
Ako spoznáme hranicu, kedy stres či úzkosť už nedokážeme sami zvládnuť a je čas vyhľadať odbornú pomoc?
Môže ísť o chvíle, keď už naše vyskúšané stratégie nestačia, zlyhávajú alebo pre ne skrátka nie je priestor. Dobrým indikátorom je v tomto prípade naše telo. Vo chvíli, keď začne hlásiť záťaž, napríklad prestane spať, jesť alebo prejavovať iné zdravotné neduhy, rozhodne má zmysel pomýšľať na odbornú pomoc. Je však dôležité povedať, že pomoc má dlhodobejší efekt, keď ťažkosti na onú hranicu nenecháme dôjsť a reagujeme včas. Odbornú pomoc môže vyhľadať každý, kto má záujem a je jej otvorený.
Ako teda postupovať, keď máme pocit, že sa potrebujeme poradiť alebo chceme začať riešiť svoju situáciu s odborníkom? Na koho sa obrátiť?
V prvom rade je dobré sa zamyslieť nad tým, či sú ťažkosti akútne, alebo chronické. Je možné, že v počiatočnej fáze bude nutné navštíviť lekára, psychiatra, ktorý nám pomôže stabilizovať akútnu nepohodu. V prípade záujmu o dlhodobú starostlivosť je možné navštíviť psychológa, a to buď s cieľom diagnostiky, alebo terapie. Odbornú psychodiagnostiku robí klinický psychológ v zdravotníckom zariadení, zatiaľ čo psychoterapiu môžeme nájsť ako službu aj mimo zdravotníctva. Orientáciu v druhoch starostlivosti nám môžu uľahčiť odborné spoločnosti, napr. Česká asociácia pre psychoterapiu alebo Asociácia klinických psychológov. Peknou aktivitou je tiež projekt Nevypusť dušu, ktorý sa nebojí hovoriť o duševnom zdraví. Tiež je možné sa obrátiť na nonstop krízové telefónne linky, ktoré dokážu pomôcť v akútnych situáciách a zároveň pomôžu nasmerovať na následnú starostlivosť.
(nik)
