Dlho som si myslela, že psychoterapia je len pre ľudí, ktorí sú úplne na dne. Teraz viem, že to bol omyl. Na psychoterapiu chodím už rok a pol, moja psychika sa postupne zlepšuje a ľutujem len jednu vec – že som pomoc dobrého terapeuta nevyhľadala už pred 13 rokmi, keď som ovdovela a zostala sama so šesťročnou dcérou.
Podľa psychológa a psychoterapeuta PhDr. Lubomír Kobrleho zo Sociálnej kliniky je psychoterapia vzájomné stretávanie dvoch ľudí, z ktorých jeden je odborník, psychoterapeut a druhý je klient. Ten očakáva, že sa na základe tejto terapie zmení jeho stav k lepšiemu. Niekedy klienti prídu s tým, že nevedia, čo potrebujú, iba sa necítia dobre. A súčasťou psychoterapie je skúmať, čo potrebujú, čo sa s nimi deje, čo im chýba.
„Terapia nefunguje len ako ‚krabička poslednej záchrany‘, keď už naozaj nemôžete, ale je tiež veľmi účinným nástrojom, ako rozvíjať svoj potenciál, rozumieť svojim potrebám a emóciám, žiť svoj život autenticky. A tiež jedným zo spôsobov, ako sa starať o svoje duševné zdravie. O svoje telo sa predsa tiež staráte, aby vám dobre slúžilo, alebo nie? Nezabúdajte starať sa aj o svoju hlavu a dušu,“ hovorí psychologička a neurovedkyňa Mgr. Eva Kozáková.
Strach zo samoty
Ja sama som svoju psychiku dlho riešila len užívaním antidepresív. Pripadala som si na všetko úplne sama a dúfala som, že keď si nájdem nového partnera a opriem sa o neho, nebude pre mňa život vdovy s dieťaťom, ktoré má chronickú chorobu, taký ťažký. Dokonca sa mi podarilo antidepresíva postupne vysadiť. Aj keď sa hovorí, že dobrí chlapi nie sú voľní, na jedného som narazila a okamžite si ho vzala. Do roka mi bolo jasné, že takto sa psychické problémy neriešia, pretože sme boli úplne odlišní ľudia, a mne v tom podivnom zväzku nebolo dobre, o dcére nehovoriac. Rozviesť sa však? A byť zase sama? Až teraz u mňa nastal čas vyhľadať psychoterapeutku a riešiť s ňou svoj strach z rozvodu a následnej samoty.
Hneď ako som, psychicky posilnená, podala žiadosť o rozvod, poťapkala som sa po ramene, zrušila ďalšiu plánovanú konzultáciu s psychoterapeutkou a myslela, že ďalej už všetko zvládnem. To bola chyba. To, že si človek pripadá ako víťaz v jednom dni a v jednej životnej situácii, neznamená, že zajtra neupadne do iných psychických problémov. „Klienti väčšinou spoznajú, že sa čas psychoterapie chýli ku koncu. A dobré zakončenie terapie je predpokladom dobrého vykročenia do ďalšej fázy života,“ hovorí psychologička Yvonna Lucká. Ja som to však nespoznala. Iste aj preto teraz chodím na ďalšiu psychoterapiu a už túto prácu na sebe samej beriem omnoho zodpovednejšie.
Učím sa rybárčiť
Aby som sa dopracovala k pochopeniu toho, že psychoterapia je potrebná, že bude dlhodobá a že to nie je žiadna moje hanba, ale prirodzená potreba, muselo to znovu bolieť. Spoznala som skvelého, obetavého muža a celá zamilovaná sa na neho opäť zavesila ako na toho, kto ma zachráni. Lenže on prežil ťažkú rodinnú situáciu, ktorú psychicky nezvládol a do pol roka po našom zoznámení sa prepadol do ťažkej klinickej depresie. Skončil s antidepresívami na neschopenke a sedel u nás doma na gauči s neprítomným pohľadom. Ja, sama celkom nevyrovnaná, som mu paradoxne mala byť oporou.
Kamarátka mi vtedy odporučila svoju terapeutku, ku ktorej pred časom chodila. Mala som veľké šťastie, obsadila som u nej posledné voľné miesto a pevne si ho držím. Čo by za to dali mnohí ľudia, ktorým doba covidovej pandémie a všetko to, čo teraz prežívame, podráža psychiku, keby im niekto podal pomocnú terapeutickú ruku. Ja ju mám a každých 14 dní ju na sedeniach využívam.
Vôbec to nie je o tom, že by som od terapeutky dostávala konkrétne návody, ako konať. Priznám sa však, že mám neustále tendencie ich vyžadovať. „Psychoterapeut vám nebude radiť, čo máte robiť alebo ako sa máte v danej situácii zachovať. Pomôže vám nachádzať tieto odpovede sami v sebe. Poznáte príslovie ‚Daj človeku rybu a nasýtiš ho jeden deň, nauč ho rybárčiť a nasýtiš ho na celý život′? Dobrý terapeut vás naučí rybárčiť. Nebude to zo dňa deň a zrejme to ani nebude jednoduché. Ale tisíckrát sa vám to vráti,“ opisuje Mgr. Eva Kozáková.
Správny zásah na tretí pokus
Dôležité je tiež vedieť, že nie vždy si nájdete psychoterapeuta, ktorý vám na prvýkrát sadne. Svoj príbeh mi rozprávala 20-ročná Lenka, ktorá dlhé roky rieši svoje psychické problémy spojené s poruchou príjmu potravy. Jej mamička ju asi v 13 rokoch doviedla k psychoterapeutičke, ktorá však podľa jej slov na ňu pôsobila rovnako „ako profesorky u nich na gympli“. Potom sa podarilo zohnať psychologičku, špecializovanú práve na problémy s jedením. „Ani tá mi však nevyhovovala, dostávala som od nej tipy, ako svoje chute ovládať, ako sledovať, čo to sa mnou robí. Môj problém sa tým len prehlboval. Ja som potrebovala porozumieť tomu, čo sa mi to deje v celom živote,“ spomína Lenka.
Paradoxne sa jej uľavilo, keď psychoterapiu cez prázdniny prerušila a celý ďalší školský rok nikam nechodila. Od 16 rokov má však novú psychoterapeutku, s ktorou pokračuje aj teraz, keď je už oficiálne dospelá: „Konečne neriešim rýchle jeden problém, ale s pani psychologičkou sme preladili na pohľad, keď chceme priebežne kultivovať celý môj život. Konečne mám veľa podnetov, vďaka ktorým na veľa vecí prichádzam sama. Bez sprievodcu, ktorým je moja terapeutka, by som toto nikdy nezvládla.“ Na otázku, kedy si myslí, že s psychoterapiou skončí, Lenka odpovedá: „Neviem, zatiaľ si nechávam pomáhať, aby som šla cestou k tomu, že budem stabilným človekom, ktorý nekoná podľa falošných scenárov, pozná svoje silné a slabé stránky a dokáže sa na základe toho zrelo rozhodovať.“
(lacz)
Zdroje:
