Spánok a zaspávanie. Prečo niekto „spí ako drevo“ a iný počíta ovečky?

Bez spánku sa nezaobídeme. Naše telo ho potrebuje a aktívne vyžaduje. Dlhodobá absencia spánku má na náš organizmus neblahé účinky, čo podrobne dokazuje experiment, na ktorom sa zúčastnil americký študent Randy Gardner. Sedemnásťročný chlapec nespal 11 dní. S pokračujúcou spánkovou depriváciou pociťoval nevoľnosť, mal útržkovité myslenie, trpel poruchami pamäti a halucináciami. Experiment bol nakoniec z rozhodnutia lekárov ukončený, pretože chlapcovi hrozilo celkové zlyhanie organizmu. Záver bol však jasný – spánok významne ovplyvňuje naše fyzické aj psychické zdravie.

Význam spánku

Počas spánku dochádza k útlmu mozgovej aktivity, ktorý je spojený so stratou vedomia a so znížením citlivosti na vonkajšie podnety. Spánok je charakteristický znížením telesnej teploty, uvoľnením svalstva, spomalením dýchania a znížením krvného tlaku. Význam spánku zatiaľ nie je plne objasnený, vedci však zmieňujú veľa jeho pozitívnych účinkov na ľudský organizmus:

Počas spánku si „odpočinú“ naše kognitívne funkcie, medzi ktoré patria napr. pamäť, myslenie, rozhodovanie, učenie a ďalšie. Nedostatok spánku preukázateľne vedie k zníženiu intelektového výkonu.
Spánok umožňuje „čistenie mozgu“ od nervových metabolitov, ktoré by inak spôsobili zníženie jeho funkcie.
V priebehu spánku dochádza k posilneniu rastových a ozdravných procesov telesného systému (napr. imunitného alebo svalového), regenerácia organizmu prebieha s vyššou intenzitou než počas bdenia.
U detí má spánok význam pre zrenie nervovej sústavy.

Medzi ďalšie funkcie spánku patria napr. ukladanie informácií do dlhodobej pamäti, snívanie alebo úspora energie organizmu. Pokiaľ sa Vám dlhodobo nedarí kvalitne sa vyspať, môže byť práve táto vaša deprivácia príčinou problémov so sústredením, zlyhávajúcej pamäti, únavy a nedostatku energie.

Ako sa dobre vyspať

Nedarí sa vám odpočinúť si počas noci? Pre tieto ťažkosti existuje celý rad možných vysvetlení. Niekedy však pomôže len mierna úprava denného a najmä večerného režimu:

Základom kvalitného spánku je dostatočná únava. Nedarí sa vám v noci zaspať? Buďte cez deň aktívni, vynechajte popoludňajšie šlofíky a posteľ nechajte ustlanú až do chvíle tesne pred spaním.
Pozeráte až do večera do monitora počítača alebo inej elektroniky? Aj to môže byť zdrojom ťažkostí so zaspávaním. Obrazovky vyžarujú tzv. modré svetlo, ktoré znižuje hladinu melatonínu (hormón, ktorý reguluje spánok) v tele a bráni tak navodeniu spánku. Skúste pred spaním vymeniť sledovanie monitorov za knižku, jogu alebo inú relaxačnú aktivitu. Pomôcť môžu aj okuliare so šošovkami blokujúcimi modré svetlo.
Pred spaním v spálni vyvetrajte a navoďte vhodnú teplotu vzduchu, ten by mal mať medzi 16 a 19 °C.
Zaraďte do svojho dňa večerný rituál. Malo by ísť o relaxačnú činnosť, ktorá sa bude pravidelne opakovať, a bude tak signalizovať telu, že sa už blíži čas odpočinku. Môže ísť o krátku pomalú prechádzku, teplú sprchu alebo vychutnanie si bylinkového čaju. Čo si zvolíte, záleží len na vás.
Pre kvalitný spánok je vhodné osvojiť si rutinu aj v časoch zaspávania a prebúdzania sa. Choďte spať a vstávajte v podobnom čase v pracovnom týždni aj počas víkendov.

Ak sa vám nedarí zlepšiť kvalitu spánku vlastnými silami, skúste fytofarmaká – lieky s rastlinnými výťažkami, ako sú napríklad Persen a Persen Forte. Tie obsahujú kombináciu výťažkov z valeriány, medovky a mäty, ktoré pomáhajú s problémami so zaspávaním.

(pem)

Zdroje: